Ako sa z nápadu zrodila knižka Soplík Lolík
Lolík sa narodil v meste, kde pôsobilo veľa slávnych slovenských spisovateľov. Hrdo tu stojí Matica slovenská a na Národnom cintoríne leží Kukučín. V tomto meste jedného novembrového rána vykukol do sveta aj on. Nenápadný, obyčajný, rozložený na palete, surfoval si na obálkach s jeho typickým úsmevom. Rovno z tlačiarní sa zviezol na besedu do Centrálnej Turčianskej knižnice, kde zaujal.
Ako sa zrodil odvážny nápad vydať knižku o soplíku? Pritrafil sa. Tak, ako sa pritrafí nádcha. Jeden kreatívny deň, keď sme fotili obrazovú prílohu do rozprávkovej knižky Víla zo šatôčky, som spoznala Miloša Pavlovica z Cistynos.sk. Možno zo žartu, a možno napoly vážne, padla poznámka, či by som vedela napísať rozprávku o nosnej hygiene. Vedela a celkom som sa Milošovmu nápadu potešila. Neskôr som naň zabudla.
Asi o mesiac prišla správa. „Ahoj, napísala by si tú rozprávku o čistení nosa?“ Dohodli sme si stretnutie, aby sme si ujasnili vzájomné predstavy. Chceli sme motivovať deti, nech sa neboja fúkať si nosy, používať nosné kvapky a odvážiť sa nosy si aj vyplachovať. To, že z nápadu vznikla hmatateľná voňavá knižka, je nadplán nad všetky nadplány. Na prvom stretnutí sme sa rozprávali o elektronickej verzii. Rozprávku som dokončila k obojstrannej spokojnosti za dva týždne a začali sme premýšľať o ilustrátorke. V tom čase som mala zápal dutín. Prácou na rozprávke o soplíku som si Lolíka privolala. Janka Luptáková, kamarátka, dokončovala ilustrácie na našej spoločnej knižke Víla zo šatôčky a druhý človiečik, s ktorým som v minulosti na knižke spolupracovala, bola Ráczová Noémi. Tiež mala plné ruky práce na iných knižkách a projektoch. Noémi nám poslala pár skíc od jej šikovných študentov, až jedného dňa načrtla Lolíka aj ona. Jednohlasne sme spoznali nášho hrdinu a Noémi sa, napriek svojim povinnostiam, rozhodla rozprávku ilustrovať. My sme čím viac začali premýšľať o tlačenej verzii.
Náš tím zastrešil hlavný partner na čele s Alenkou Vytřísalovou z portálu EDUAL a bolo jasné, že z rozprávky bude knižka. My štyria sme sa zladili. Verím, že môžem napísať za nás všetkých, že sme si plávali tvorbou rozprávky ako štyri vlnky, ktoré sa hrali so slovami, ilustráciami a nápadmi. Dokončili sme knižku ľahko a hravo. Noémi si v procese finalizácie stihla odskočiť pre cenu verejnosti za najlepšieho učiteľa Slovenska a dokončila ďalšie dve rozprávkové knižky. Pri finalizácii ilustrácii chytili dutiny aj Noémi. Druhá symbolika, ako sa Lolík pritrafí, keď o ňom priveľa premýšľate alebo naopak, keď ho vôbec nečakáte. My sme ho mali v mysli štyri mesiace. Toľko času uplynulo od dopísania rozprávky až do chladného novembrového rána, kedy Lolík opustil martinské tlačiarne. A verte mi, aj všetci veľkí spisovatelia v národnom cintoríne kedysi osobne poznali Lolíka, len ešte nevedeli, že o 100 rokov si naša štvorka dovolí o ňom vydať knižku. Lolík nerieši pôvod, vek ani zásluhy človeka a minimálne raz do roka dopraje každému z nás viac hygienických vreckoviek.
Deti sú otvorené všetkému, čo ich zaujíma a preto sa môžu veľa vecí naučiť aj prostredníctvom našej rozprávky. Bez radosti to nejde, ak chceme byť šťastní a uveriteľní v tom, čo robíme. Táto rozprávka bola pre nás veľká radosť. Verím, že ju budete cítiť aj vy.
P.S. Mamičky, nepremýšľajte veľa nad soplíkmi :) Berte ich easy a uvidíte tú zmenu!
Autorka textu: Zuzana Kubašáková
Ilustrácie: Noémi Ráczová